Zamyslenie je možné vypočuť si kliknutím sem.
„Prosíme ťa, Pane, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy“ (Rímsky misál, s. 172). Touto modlitbou sme vstúpili do Pôstneho obdobia. Ona je akýmsi zhrnutím toho, čo od tohto obdobia liturgického roku očakáva Cirkev.
Na čo je dobré pôstne obdobie? Je to cesta duchovnej obnovy po krste, hovorí sa v modlitbe. Jeho cieľom je obnoviť sily pre boj s nepriateľom našej spásy, zosilnieť. Pretože zmyslom pôstu nie je niečo stratiť, ale niečo získať. Cirkev nám predkladá päťtýždňový pôstny „tréningový plán“, ktorý je zameraný na formáciu k čnosti. Budeme cvičiť svoj zrak, sluch, ústa, ruky a nohy, aby sme lepšie videli, zreteľnejšie počuli, jasnejšie hovorili, ochotnejšie budovali a s nadšením kráčali s Ježišom.
Potrebujeme cvičiť. Niekto preto, že nevie odtrhnúť zrak od nejakej tej novodobej modly. Iný preto, lebo si zvykol zatvárať oči pred nepríjemnou realitou. Ďalší si vypočuje každú hlúposť, no zachytiť Božie pozvanie sa nenaučil, to chce skutočne vycibrený sluch. Potrebujeme si osvojovať dobrý návyk hovoriť a mlčať v správnom čase a na správnom mieste. Priložiť ruky k dielu, i vedieť si oddýchnuť a zasvätiť sviatočný deň. Kráčať v ústrety bratom, aj kľaknúť každý deň na kolená pred Pánom…
To je program tohtoročných pôstnych nedieľ, naučiť sa postiť očami, ušami, rukami, ústami, i nohami, každý týždeň inou časťou tela. Nie preto, aby sme schudli, nepozerali seriály a nechodili na tancovačky. Nie preto, aby sme niečo stratili. Aby sme si osvojili niektoré čnosti.
Čnosť, hovorí Katechizmus, „je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie. Čnostný človek so všetkými svojimi zmyslovými a duchovnými silami smeruje k dobru, ide za ním a volí si ho v konkrétnom konaní. Cieľom čnostného života je stať sa podobným Bohu“ (KKC 1803).
Mohli by sme povedať, že čnostný človek pozerá na svet ako Kristus, počúva to, čo on, svojimi rukami prispieva k jeho dielu, jeho nohy smerujú ku Kristovi a ústa čnostného človeka svedčia o Ježišovi.
„Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície, trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Poskytujú človekovi ľahkosť, sebaovládanie a radosť, aby mohol viesť morálne dobrý život“ (KKC 1804). Pevnosť, stálosť, vytrvalosť, sebaovládanie, radosť, to sú predsa všetko veci, ktoré potrebujeme. Preto nás Cirkev upriamuje na čnosti.
Pozn.: viaceré z textov v tejto pôstnej sekcii našej stránky sú so súhlasom prebraté alebo inšpirované vďaka členom Diecézneho katechetického úradu Žilinskej diecézy.
