Zamyslenie je možné vypočuť si kliknutím sem.

 

Evanjelium Prvej pôstnej nedele nás každý rok vedie do púšte, čím sa naznačuje veľavravná podobnosť medzi púšťou a pôstom. Púšť poskytuje len málo prostriedkov a pútnik je tak nútený maximálne využiť to, čo má k dispozícii. Šetrí sily, potravu a vodu, váži každý krok, dopredu plánuje najvhodnejšiu trasu, prispôsobuje sa okolnostiam. Markovo rozprávanie o Ježišovom pobyte na púšti (Mk 1,12-15) je ako batoh pútnika, malý a ľahký, no pritom je v ňom všetko, čo je nevyhnutné na náročnú cestu.

Púšť alebo Raj

„Satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“, pokračuje evanjelista. A nám to pripomína prvého človeka, ktorý sa ocitol v podobnej situácii. Adam žil v raji medzi divou zverou a bol tam v bezpečí. Ježiš je nový Adam, ktorý na rozdiel od toho prvého, ustojí skúšku a zostáva verný.

My vidíme púšť s diablom, divou zverou a anjelmi. Aj Ježiš vidí diabla, divú zver a anjelov. Ale tam, kde sa pred naším pokriveným zrakom rozprestiera len kamenistá púšť, Ježiš vidí raj.

Zrak

V pustatine nie je veľa vecí, ktoré by človek mohol obdivovať. Ježiš tam strávil niečo vyše mesiaca a znova a znova sa musel rozhodovať, na čo zameria svoju pozornosť, či na Satana, divú zver, alebo anjelov.

Je na nás, čomu budeme venovať v pôstnom období svoju pozornosť. Satanovi, ktorý hľadá hocakú skulinku, len aby ľudí rozoštvával proti Bohu i voči sebe navzájom? Tým, čo sa správajú menej ako ľudia, a viac ako divá zver? Alebo tomu, čo je Božie? Satan sľubuje všetko, ale nedáva nič. Iba „anjeli mu posluhovali.“

Vôbec – menej – viac

V prvý pôstny týždeň je výbornou príležitosťou dopriať pôst svojim očiam. Postiť sa očami znamená nepozerať vôbec, pozerať menej a pozerať viac.

Nepozerať vôbec, to je jasné dištancovanie sa od hriechu. Ak ste tak ešte neurobili, zrieknite sa každého hriechu očí. Čo to znamená? Na jednej strane to môže byť zvedavosť, na druhej zatváranie očí pred povinnosťami alebo zodpovednosťou. Pozeranie toho, čo nie je určené pre naše oči. Alebo len v nesprávny čas, napríklad cez pracovnú dobu alebo vtedy, keď sa treba venovať trebárs manželke alebo deťom.

Pozerať menej znamená zrieknuť sa toho, čo je dobré a vytvoriť tak priestor pre to, čo je lepšie. Môžete sa napríklad zrieknuť pozerania (TV, počítač, mobil, internet, noviny) ako obetu za niekoho, kto sa tej veci zrieknuť nedokáže, pretože prepadol neresti. Alebo sa jej zrieknuť nemôže, pretože je to jeho práca ako je to v prípade informatika, ktorý proste nemôže len tak na týždeň vypnúť počítač.

Pozerať viac. Náš pôst očí môže spočívať aj v tom, že budeme pozerať viac. Pozerať viac do knihy Svätého písma alebo nejakej kvalitnej literatúry, obetujúc to za tých, ktorí čítať nebudú. Pozrieť si kvalitný film s duchovným posolstvom. Všímať si viac ľudí, ktorí sú väčšinou na okraji našej pozornosti, všímať si ich potreby a prispieť k ich naplneniu.

Púšť i pôst môžu človeka zlomiť, alebo ho môžu posilniť. Pán nám žehná, aby náš pôst priniesol to druhé. Aby sa zo súžení, ktoré musia prísť, zrodila nádej. Aby sa v pokušeniach, ktorým sa nedokážeme vyhnúť, formovali naše čnosti. Aby nám všetko, príjemné i nepríjemné, ľahké i bolestné, slúžilo k spáse.

 

Pozn.: text zamyslenia je so súhlasom prebratý alebo inšpirovaný vďaka práci členov Diecézneho katechetického úradu Žilinskej diecézy.