Evanjelium podľa Lukáša − Lk 2, 22-40
Č 1: Sir 3, 3-7. 14-16
Ž: 128, 1-2. 3. 4-5 R.: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána a kráčajú po jeho cestách.
alebo Gn 15, 1-6; 21, 1-3
Ž 105, 1b-2. 3-4. 5-6. 8-9 R.: On je náš Pán a Boh, večne pamätá na svoju zmluvu.
Č 2: Kol 3, 12-21 alebo Hebr 11, 8. 11-12. 17-19
Ev: Lk 2, 22-40 alebo kratšie Lk 2, 22. 39-40 | Aleluja. Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi. Aleluja.
Najprv sa stíšim: Pane Ježišu, verím, že Ty si teraz tu, že Tvoja pozornosť voči mne je celá – úplná, verím, že Ty si tu celý v slove pre mňa. Prosím ťa, daj mi z tvojej pozornosti, aby som aj ja mohol(la) byť zameraný(á) na teba v slove.
- Modlitba k Duchu Svätému
(napr.) Príď, Duchu Svätý, príď na mocný príhovor Nepoškvrneného srdca Panny Márie, Tvojej milovanej nevesty. Ty sám si ju uschopnil, aby zachovávala Slovo vo svojom srdci a premýšľala o ňom. Ty si jej srdce úplne zameral na Ježiša. Urob aj s mojím srdcom tento zázrak. Amen.
- Čítaj BOŽIE SLOVO (LECTIO) – text si viackrát prečítam – nahlas
Evanjelium podľa Lukáša − Lk 2, 22-40
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Čakanie stojí za to.
Evanjelista Lukáš rozpráva príbeh Simeona, človeka, ktorý dostal od Boha zasľúbenie, že uvidí Mesiáša skôr než zomrie. Žil celý svoj život čakaním na Boha, aby splnil tento sľub, a môže nás naučiť niečo o trpezlivosti a vytrvalosti. Písmo hovorí, že bol „spravodlivý a nábožný….a Duch Svätý bol na ňom“ natoľko, že bol Duchom pohnutý, aby navštívil chrám, a práve tam sa naplnilo Božie zasľúbenie. Stretol sa s Máriou i Jozefom a držal Ježiša v náručí. V tom okamihu stálo za to celoživotné čakanie na Božie zasľúbenie. Simeon vzal Ježiša na ruky a chválil Boha. Toto bola odpoveď na jeho čakanie a žiadna iná reakcia by nebola vhodnejšia, než oslava. V tom istom čase, v chráme, bola aj žena Anna, ktorá, ako Písmo hovorí: „z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami“, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. Svoje očakávanie tiež zavŕšila oslavou Boha!
- Rozjímaj (MEDITATIO) (čo ten text hovorí mne)
Nestrácajme nádej, ak sa držíme prísľubu od Boha už „celú večnosť“. Je verný a Jeho načasovanie je dokonalé. Či už bude náš prísľub splnený v priebehu niekoľkých týždňov, alebo rokov, výsledok stojí za to čakanie. Božie Slovo hovorí: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2 Pt3, 8-9)
Oslovilo ma to, že sa oplatí čakať, lebo Boh je verný a splní prísľuby, ktoré mi dal.
- Modli sa BOŽIE SLOVO (ORATIO) (moja odpoveď Bohu na text, ktorý ma oslovil)
Otče, chválim ťa , pretože si verný! Viem, že si dôveryhodný a Tvoje sľuby považujem za pravdivé. Nevzdám sa dôvery v Tvoje zasľúbenia a čakám na deň, keď ich uvidím splnené. Viem, že načasovanie je dobré. Chcem byť verný, kým budem čakať, a vopred Ťa chválim za splnenie Tvojich sľubov.
- Nazeranie na Božie Slovo – na Ježiša (CONTEMPLATIO)
Z rozjímania mi vyšiel „Otec, ktorý plní svoje prísľuby.“ Zostanem chvíľu v tichu a uvedomím si, že taký je v mojom srdci. Prijmem Ho takého v Eucharistii.
- Ži Božie slovo (ACTIO)
Budem si to pripomínať cez deň a pomodlím sa desiatok ruženca: Otec, ktorý plní svoje prísľuby.
- Svoje stretnutie s BOŽÍM SLOVOM zakonči modlitbou
Ďakujem Ti Trojjediný Bože za všetko, čo si vo mne vykonal v tomto čase.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.
