Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána

Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána

 

logo

Na sprievod s palmami: Mk 11, 1-10 alebo Jn 12, 12-16

Č 1: Iz 50, 4-7

Ž: Ž 22, 8-9. 17-18a. 19-20. 23-24
R.: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Č 2: Flp 2, 6-11


Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy…
Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno..

Ev: Mk 14, 1 – 15, 47 alebo kratšie Mk 15, 1-39


Najprv sa stíšim: Pane Ježišu, verím, že Ty si teraz tu, že Tvoja pozornosť voči mne je celá – úplná, verím, že Ty si tu celý v slove pre mňa. Prosím ťa, daj mi z tvojej pozornosti, aby som aj ja mohol(la) byť zameraný(á) na teba v slove.

  1. Modlitba k Duchu Svätému

(napr.) Duchu Svätý, Duchu živého Boha. Príď teraz a zostúp na mňa. Otvor moje uši, aby som počul a chápal slovo. Otvor moje oči, aby som videl krásu Tvojho zákona. Obmäkči moje srdce, aby som vnímal v Slove Teba, Boha živého a pravého, aby si ma mohol uzdraviť, priviesť k pokániu a pritiahnuť k sebe. Amen.

  1. Čítaj BOŽIE SLOVO (LECTIO) – text si viackrát prečítam – nahlas

Evanjelium podľa Marka

Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.

Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: „My sme ho počuli hovoriť: ‚Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.

Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“

Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“

Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.


Na čom mi záleží?
Pašie, ktoré dnes čítame na Kvetnú nedeľu (toto je iba časť z nich) sú zamerané na utrpenie Ježiša Krista. Počujeme o zrade, bolesti, opustenosti a smútku Ježiša Krista, no zároveň nám ponúkajú pohľad plný nádeje, a tiež rôznych prejavov skutkov lásky k blížnemu.

„Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.“ Boli to predstavení vtedajšej Cirkvi a veriaci ľudia, ktorí odmietli Ježiša.

„Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.“ Nič čo hovorili tí, ktorí chceli Ježiša zabiť, nebola pravda. Všetkým išlo iba o to, aby ho zabili, lebo nespĺňal ich predstavy a vyrušoval ich z ich zabehnutých vecí čo robili.

„Všetkých sa zmocnila hrôza a hovorili si medzi sebou: „Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú?“ (Lk 4,36) A ďalej počuli: „Nikdy tak človek nehovoril.“ (Jn 7,46) Ježiš konal s mocou. Nevadí aj mne niečo na Ježišovi? Koná podľa mojich predstáv? Nie je niečo v mojom živote, za čo Ježiša odsudzujem?

„Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ Ale on mlčal a nič neodpovedal.“ Ježiš sa nepotreboval obhajovať pred človekom. Vieš prečo? Lebo vedel kým je.
„Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“

Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Ježiš poznal svoju identitu a hovoril pravdu. Hoci stojí pred jasnou smrťou, hovorí o svojom triumfálnom – konečnom víťazstve.

„Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ V skutočnosti mu nezáležalo na pravde, ale na svojej predstave o Mesiášovi. Príkladom hľadania skutočnej pravdy bol Nikodém, ktorý v noci bol za Ježišom, lebo hľadal pravdu. Ako som na tom ja? Záleží mi skutočne na pravde alebo sa iba na niečo hrám a idem si za svojou predstavou, za svojim cieľom?

„A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.“ Človek odsúdil Boha. Ježiš hovorí: „Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.“ (Jn 8,15) A na inom mieste Božie slovo hovorí: „Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?“ (Jak 4,11-12) Čím sme sa stali my? Nie sme sudcami, ktorí stále niekoho odsudzujú? Zdá sa, že sme momentálne v štáte samí sudcovia. Dokážem byť ja ticho, keď na mňa iní nepravdivo niečo hovoria? Dokážem to prijať? Čo ak práve toto je výzva pripodobniť sa Kristovi, byť s Ním v utrpení – v tom, čo je pre mňa ťažké a tak ho potešiť?

„A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Táto veta je nádejou, lebo jasne hovorí, že Ježiš nezostane v hrobe a my dnes už vieme, že vstal z mŕtvych a žije. To znamená, že sa môžeme zamerať na toto slávne, aby sme prešli cez utrpenie a kríž a nebáli sa smrti.

  1. Rozjímaj (MEDITATIO) (čo ten text hovorí mne)

Môžeme sa rozhodnúť, či potešíme Ježiša v tom všetkom v tomto Veľkom týždni, ktorý je pred nami. Či budeme s Ním v jeho bolesti, v jeho ponížení, v opovrhnutí a opustenosti, lebo toto Ježiš prežíval na krížovej ceste. „Neboj sa toho, čo máš trpieť.“ (Zjv 2,10a) „Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“ (Zjv 2, 11b) Ak tu na zemi umieram sám sebe svojím túžbam a predstavám, tak sa viac podobám Ježišovi. „Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.“ (2 Kor 4,10-11) „Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.“ (2Kor 4, 17-18) To znamená víťazstvo – žiť večne s Ježišom. Môžem sa rozhodnúť čo je pre mňa dôležité; či to, čo je len do času, alebo to, čo je naveky.

  1. Modli sa BOŽIE SLOVO (ORATIO) (moja odpoveď Bohu na text, ktorý ma oslovil)

Pane Ježišu, chcem Ťa potešiť na krížovej ceste, chcem byť s Tebou. Ďakujem ti, že to je cesta do večného života, teda života s Tebou aj po smrti. Ďakujem za Tvoje slovo, ktoré ma povzbudzuje, že terajšie ľahké súženie sa nedá porovnať so slávou, ktorá sa na mne zjaví. Ďakujem Ti Ježišu za všetko, čo už vo mne odumrelo, aj za to, čo ešte len odumrie, aby bol vo mne zjavný Tvoj život. Ježišu, ďakujem Ti za všetko, čo si pre mňa vytrpel. Amen.

  1. Nazeranie na Božie Slovo – na Ježiša (CONTEMPLATIO)

Ježiš, ktorý z lásky ku mne zomrel na kríži. S týmto Ježišom zostanem v tichu vo svojom srdci.

  1. Ži Božie slovo (ACTIO)

Budem si opakovať a žiť toto slovo:
„Ako sa nad ním mnohí začudovali;
jeho výzor je neľudsky znetvorený a jeho tvár sa nepodobá človeku, tak ho budú obdivovať mnohé národy a králi si pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nehovorilo a spoznajú, čo nepočuli.“ (ekumenický preklad Iz 52,14-15)

  1. Svoje stretnutie s BOŽÍM SLOVOM zakonči modlitbou

Ježišu, bol si ovenčený slávou a cťou, lebo si z Božej milosti okúsil smrť za každého. (porov. Hebr 2,9b) Buď zvelebený! Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.