Zamyslenie je možné vypočuť si kliknutím sem.
V evanjeliu Piatej pôstnej nedele sme svedkami zaujímavej epizódy. Ježiš v modlitbe prosí: „Otče, osláv svoje meno!“ Evanjelista hovorí, že ako odpoveď zaznel hlas z neba: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Ale zástup čo stál okolo to počul inak. Niektorí hovorili, že Ježiš sa rozpráva s anjelom. A iní počuli len zahrmenie. Aj to je znak, že pôst uší je naozaj dôležitý. K pôstu očí, uší a rúk sme hádam v uplynulom týždni pridali aj pôst svojich úst. Teraz sú na rade naše nohy.
Evanjelium Piatej pôstnej nedele je plné pohybu a môže tak byť inšpiráciou pre pôst našich nôh. Hovorí o pohybe od jedného k druhému, i o pohybe zhora nadol a zdola nahor.
Horizontálny pohyb
Ten prvý pohyb, ktorý si môžeme všimnúť, je horizontálny, vodorovný, pohyb od jedného k druhému a napokon k Ježišovi: „Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceli by sme vidieť Ježiša. Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.“ Prečo kráčať k Ježišovi?
1. Aby sme videli…
Tak, ako sme na Druhú pôstnu nedeľu kráčali na vrchol hory Premenenia, aby sme počuli, dnes kráčame, aby sme videli. Ako tí Gréci, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Objavujú v sebe túžbu a smerujú k jej naplneniu.
Chceš vidieť Ježiša? Prehodnoť v tomto týždni, kam smerujú tvoje kroky. Tam, kde je Kristus, alebo tam, kde sa s ním nepočíta? Príď do kostola, najlepšie každý deň, na 10 minút. Príď na spoveď, ak si sa ešte nezmieril s Bohom a ľuďmi, tak teraz je ten najvyšší čas.
2. Aby sme mu hovorili o…
„Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.“ Aj oni kráčajú ku Ježišovi. Preto, aby mu povedali o tých, ktorí ho hľadajú.
Gréci chceli vidieť Ježiša. To chcú vlastne všetci ľudia. Tak to učí Cirkev: „Túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo človek je stvorený Bohom a pre Boha. Boh neprestáva priťahovať človeka k sebe a jedine v Bohu nájde človek pravdu a šťastie, ktoré neprestajne hľadá.“ (KKC 27) Ale nie každý tú túžbu správne identifikuje. Tvoji blízki, tvoji kolegovia v práci, i ten nemožný sused…, majú v sebe túžbu po Bohu. Hoci si ju možno pomýlili s túžbou po majetku, s hrabivosťou, alkoholom, zvrátenými vzťahmi alebo hracími automatmi…
Tak či onak, choď k Ježišovi a hovor mu o nich. Urob to ako Ondrej a Filip. Príď do kostola niekedy počas dňa, postav sa pred Pána a povedz mu: Môj syn, sused, manžel… si babre život. Pane, zmiluj sa nad ním a stvor v ňom čisté srdce, ako sme to spievali v žalme.
3. Aby sme boli s ním…
Prečo svoj život nasmerovať na Krista? Nuž preto, aby sme boli s ním. Čo viac, a čo lepšie môžeme mať? Na akom lepšom mieste môžeme byť? „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník“, hovorí Ježiš.
Nasledovať samozrejme neznamená len doslovne kráčať v niekoho šľapajách. Vôbec nie je treba, aby sme sa teraz vybrali všetci do Svätej zeme na púť po Ježišových stopách. Nasledovať znamená aj napodobňovať, správať sa podobne.
Vertikálny pohyb
Kráčanie je horizontálny pohyb, pri ktorom človek zostáva v jednej rovine. No v dnešnom evanjeliu Ježiš naznačí aj pohyb vertikálny, zhora dole a zdola hore.
1. Ježiš must padnúť
Prvý pohyb smeruje dole. Ježiš musí padnúť. Áno, hovorí doslova o páde, ktorý je nevyhnutný. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Iba keď zrno klesne to hĺbky, môže vyrásť do výšky.
Začalo to vtelením. Boh zostúpil, stal sa človekom. A potom zostúpil ešte viac, bol pochovaný, stal sa zrnom, ktoré padlo do zeme.
Ale pripomína to aj pády na krížovej ceste. Ježišove i naše. Koniec koncov pád ešte nie je tragédia. Zvyčajne je za ním slabosť, nepozornosť, zakopnutie… Tragédiou je, ak človek nechce vstať.
A my? Postiť sa nohami môže pre nás znamenať padnúť na kolená, i vstať po každom páde.
2. Ježiš must byť vyzdvihnutý
A potom je tu pohyb zdola hore. „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“, hovorí. Túto myšlienku poznáme už z minulej nedele, z Ježišovho rozhovoru s Nikodémom: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka.“ Ježiš musí byť vyzdvihnutý vo všetkých významoch tohto slova:
- Vyzdvihnutý na kríž, teda ukrižovaný. V tomto zmysle tu máme ďalšiu predpoveď utrpenia.
- Vyzdvihnutý, teda oslávený. A to je naša úloha, vyzdvihnúť Ježiša pred všetkými ľuďmi. Ako znamenie.
3. Budeme vyzdvihnutí
Pohyb zdola hore sa týka aj nás. Ježiš dáva v dnešnom evanjeliu prísľub: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“Nechaj sa pritiahnuť. Odhoď všetko, čo ťa priveľmi drží pri zemi.
Nechoď, postoj, kráčaj…
Keby sme tie smery pohybu zakreslili, nie náhodou by vytvorili kríž, v ktorého priesečníku je Ježiš. V piatom pôstnom týždni sa môžeme postiť nohami. Je to dobrá príležitosť prehodnotiť svoje zaužívané chodníčky a sledovať, kam nás vedú, kde sa križujú a či je v priesečníku Kristus. Každý z nás môže tak odhaliť miesta, kam viac vkročiť nechce. Pretože tam nie je Kristus.
Pôst nohami nás inšpiruje aj kráčať menej, zastaviť sa. V evanjeliu čítame o Grékoch, ktorí „pristúpili k Filipovi, ktorý bol z Betsaidy.“ Fascinuje ma, že tí cudzinci vo Filipovi spoznali človeka, za ktorým môžu prísť. Aj to je námet na pôst nôh: Zastav sa a buď človekom, za ktorým môžu druhí prísť, keď si nevedia rady. Postoj. A zaujmy pevný postoj.
Alebo urob prvý krok. Dopraj pôst svojim nohám a vykroč smerom k tým, ktorí sa ocitli na okraji, vylúčení, odmietnutí, nemilovaní a nechcení. Je jedno, či vlastnou vinou alebo nie. Zameraj sa na tých, ktorí sú na okraji a vykroč k nim s požehnaním. To znamená kráčať viac.
A pri tom všetkom vstávaní a kráčaní pamätajme, že smerujeme k Veľkej noci. Tak sme sa to modlili minulú nedeľu:
„Bože, prostredníctvom svojho Syna obdivuhodne zmieruješ so sebou ľudské pokolenie; daj, prosíme, aby kresťanský ľud kráčal v ústrety veľkonočným sviatkom s vrúcnou nábožnosťou a so živou vierou“ (Rímsky misál, s. 219).
