Vo východných cirkvách sa celkovo slávi až 6 sviatkov sv. Jána Krstiteľa. Okrem spomínaných dvoch sviatkov je to ešte jeho počatie, zbor a nájdenie jeho ctihodnej hlavy.

           Svätý Ján Krstiteľ má celkom výnimočné postavenie medzi  svätcami, pretože okrem Panny Márie je jediným, u koho slávime deň narodenia a deň úmrtia, čiže deň narodenia sa pre nebo. U ostatných svätcov slávime deň úmrtia, kvôli jeho významu a aj preto, že zvyčajne je tento dátum známy, na rozdiel odo dňa ich príchodu na svet. 

To, že je skutočným Božím poslom spásy, tým, ktorý ukázal na Mesiáša, ikonopisec naznačil krídlami. Priestor, v ktorom sa pohyboval a zdržiaval, bola nehostinná púšť, kde „vietor pohládza skaly i mocou premiestňuje piesok“. Poukazujú na to jeho rozstrapatene vlasy aj odev z ťavej srsti, čo sú typické znaky pre Jána Krstiteľa na všetkých ikonách.

V porovnaní s urastenou, statnou postavou, tenké ruky symbolizujú život v striedmosti a pôste. Hlava na mise znázorňuje záver jeho života.

Sv. Ján Krstiteľ, vo východnej Cirkvi častejšie nazývaný Predchodca (gr. Prodromos, rus. Predteča, angl. Forerunner) sa narodil približne o 6 mesiacov skôr ako Pán Ježiš a jeho narodenie si pripomíname 24. júna.

Ján Krstiteľ bol synom židovského kňaza Zachariáša z Abiášovej kňazskej triedy a jeho manželky Alžbety, ktorá pochádzala z Áronových dcér. Podľa najstaršieho podania bývali títo manželia v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi 7 km na západ od Jeruzalema. Evanjelium prízvukuje, že obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.

A tu zasiahol Boh mimoriadnym spôsobom. Keď raz konal Zachariáš službu v jeruzalemskom chráme, zjavil sa mu anjel a oznámil, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna. No nebude to obyčajné dieťa, ale Bohu zasvätený prorok a Mesiášov predchodca. Zachariáš nechcel veriť tejto nečakanej a nezvyčajnej zvesti, preto ho Boh potrestal prechodnou nemotou.

Alžbeta naozaj počala a keď sa jej narodil chlapec, dali mu meno Ján (hebr. Jochanan, čo znamená Boh je milostivý), tak ako to Zachariášovi oznámil anjel. Ľudia sa tomu všetkému čudovali a pýtali sa, čo len bude z toho dieťaťa. Odpoveďou boli slová chválospevu jeho otca Zachariáša: „Ty, chlapček, sa budeš volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripraviť mu cesty a poučovať ľud o spáse, že sa mu odpustia hriechy…“ (Lk 1,76n.)

Koniec neplodnosti Alžbety je v bohoslužobných textoch predstavovaný ako predobraz plodnosti Cirkvi. Alžbeta porodila Krstiteľa, Cirkev rodí synov v krste.

Liturgické texty pripisujú Jánovi rolu orodovníka u Krista; rolu hlasu, ktorý Krista ohlasuje; rolu anjela, ktorý predchádza Krista a pripravuje mu cestu. Kvôli tomu ikonografia veľmi často znázorňuje Krstiteľa s krídlami anjela.

Toho, ktorý je „Božím prorokom a predchodcom milosti“, ktorý ohlasuje a predchádza dar Krista, dnes oslavujeme v tajomstve narodenia z dvojice, páru pokročilých v rokoch, ale plodných z milosti Ducha, ktorý zo staroby a neplodnosti dáva plodiť skutočnú radosť.