Adorácia

Adorácia = uctievanie a klaňanie sa
Adorácia
Adorácia je hlavným úkonom čnosti nábožnosti. Toto slovo je odvodené z latinského: „ad-oró“, čo znamená oslovovať niekoho, a to v dvojakom zmysle: totiž s prosbou (čiže prosiť niekoho o niečo) a tiež s úctou (to znamená vzdať úctu niekomu; pokloniť sa mu). Klaňať sa Bohu znamená uznávať ho za Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa, za Pána a vládcu nad všetkým, čo jestvuje, za nekonečnú a milosrdnú lásku: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Lk 4,8), hovorí Ježiš, citujúc knihu Deuteronómium (KKC 2096).
Adorácia je základným postojom človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Stvoriteľom. Oslavuje veľkosť Pána, ktorý nás stvoril, a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla. Je hlbokým sklonením sa ducha pred „kráľom slávy“ (Ž 24,9-10) a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý „je vždy… väčší [ako my]“. Klaňanie sa trojsvätému a nanajvýš láskyhodnému Bohu nás napĺňa pokorou a dodáva našim prosbám dôveru (KKC 2628). Adorácia je teda oslovením Pána a Boha, ktorého považujeme za zvrchovane väčšieho, a vzdávame mu v láske a s láskou úctu, pretože mu za „niečo“ vďačíme alebo ho o „niečo“ prosíme. V obidvoch prípadoch je to čosi, čo svojou ľudskou mocou nie sme spôsobilí vykonať a čo sme prijali alebo očakávame ako milosť a dar.
V TOMTO OBDOBÍ PRAVIDELNÁ ADORÁCIA PREBIEHA NASLEDOVNE:
– POČAS DŇA: V NEDELE, V UTORKY A VO ŠTVRTKY
– V NOCI: ZO ŠTVRTKU NA PIATOK PRED PRVÝM PIATKOM
ZMENY SI SKONTROLUJTE V AKTUÁLNYCH FARSKÝCH OZNAMOCH
Veľký dar od Boha
Adorácia je ako niečo, s čím sa často nebadane stretávame všade okolo nás, závisí od toho náš život a predsa si to veľmi málo všímame a uvedomujeme… je to fotosyntéza. Ako zelená rastlina vystiera svoje listy v ústrety slnku, aby čerpala silu k životu, k rastu a plodnosti; tak aj človek v adorácii vystiera svoju dušu v ústrety Bohu, aby bola živá vierou, vzrastala v nádeji a bola plodná láskou. K fotosyntéze je potrebná zelená rastlina a slnko. Podobne je to aj s adoráciou; sú potrební dvaja: človek a Boh. Čím je slnko pre zelenú rastlinu vo fotosyntéze, tým je Boh pre človeka v adorácii. Je isté, že z fotosyntézy má viac rastlina a jej okolie ako slnko; tak podobne je to aj s adoráciou. Adorácia je viac darom Boha pre človeka a prostredie, v ktorom žije, ako darom človeka Bohu.
Všeobecné informácie
– Výberom adoračnej hodiny a zapísaním sa na ňu sa človek zaväzuje k zodpovednosti za čas strávený v adorácii pred Ježišom Kristom v Eucharistii. Záväzok sa momentálne obnovuje každý týždeň. Každý zapísaný má zodpovednosť aj za to, aby nedošlo k zneucteniu Eucharistie, preto sa nikdy nesmie stať, že by počas slávnostného vystavenia Eucharistie na adoráciu v kostole nikto nebol !!!
– Spravidla každý druhý týždeň vo štvrtok v čase od 18:30 do 19:30 sa pri adorácii nahlas modlia svoje modlitby za kňazov členovia spoločnosti Ježišovho Veľkňazského srdca (SJVS). Pozývame však aj ostatných, ktorí sa túžia modliť za kňazov a nové duchovné povolania, aby sa pripojili ku týmto modlitbám.
– Počas dňa a nočnej adorácie je z bezpečnostných dôvodov otvorený iba bočný vchod kostola (od fary, resp. od sochy sv. Jána Pavla II.) a môžete adorovať aj súkromne pre Pánom Ježišom, ktorý je neustále prítomný v Eucharistii vo svätostánku. Využite aj túto možnosť, ktorá je dávnou praxou Cirkvi a je veľmi odporúčaná.
Čo si adorácia vyžaduje ???
Z hľadiska vonkajších podmienok sú potrebné tri veci. Už v medziľudských vzťahoch, keď niekoho o niečo prosíme alebo mu chceme vzdať úctu, odkladáme bokom rôzne iné akokoľvek dôležité aktivity a svoju pozornosť zameriavame na oslovovaného; ešte lepšie je, keď sa s ním na chvíľu stiahneme do ústrania a zotrváme v dôvernom spoločenstve. Toto je osobitne dôležité, ak tým oslovovaným je Pán a Boh. V starozákonnej i novozákonnej biblickej tradícii tieto podmienky adorácie nachádzame v hojnej miere. Mojžiš vystupuje na vrch Sinaj a zotrváva v dôvernom spoločenstve s Bohom, a prijíma od Boha tabule Desatora (Ex 24, 12-18), prorok Eliáš na vrch Horeb a dostáva sa mu nového poslania (1 Kr 19, 8-16) a napokon sám Pán Ježiš vystúpil na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom Otcom, predtým ako si vyvolil Dvanástich (Lk 6, 12-13) a aj v iných situáciách, aby sa pripravil na úlohy, ktoré ho čakali.
Z vnútorných podmienok, sú dôležité dve. V prvom rade „minorita“ – umenšenie sa, čo znamená vnútorné vedomie, presvedčenie, že k svojej úplnosti potrebujeme niekoho „väčšieho“. Lebo kto žije v klamlivom presvedčení, že si sám stačí (dokonca i v duchovnej oblasti) a za všetko, čo má a čím je, vďačí sám sebe a svojim schopnostiam, nie je schopný adorácie.
Druhou je trpezlivosť. V adorácii totiž oslovujeme „väčšieho“ Pána a Boha a on nemusí hneď a na všetko odpovedať, najmä nie tak ako si to ľudsky predstavujeme či očakávame. Tento „väčší“ môže aj mlčať, byť skrytý, a túžený „efekt“ – vypočutie našich prosieb sa nemusí dostaviť hneď; adorácia sa tak stáva námahou. Hodnota adorácie sa však týmto nestráca; práve naopak, môže sa týmto aj zväčšovať. Aktivuje totiž hľadanie, túžbu, ako to vyjadruje starozákonná kniha Pieseň piesní, v ktorej snúbenica s bolesťou hľadá ženícha, ktorého postráda. Jej túžba rozplameňuje lásku a radosť z nájdenia prevyšuje bolesť z hľadania. Snúbenica z tejto biblickej knihy je tu obrazom adorujúcej ľudskej duše. Boh sa zjavuje duši, ktorá ho hľadá v pravý čas so svojím milosrdenstvom; prípadne ho udelí priam nepozorovane. Uvedomíme si to azda až vtedy, keď spozorujeme, že je nám napríklad čosi vo viere zrejmejšie alebo, že naša nádej je akási istejšia či naša láska odvážnejšia a veľkorysejšia.
„Netrpezlivosť“ preto nie je schopná adorácie, lebo nie je „minoritou“. Ak by sme oslovovali seberovného alebo podriadeného, iste by sa žiadala bezodkladná odpoveď, ale Pán a Boh nám nie je ani rovný, ani podriadený. Chybu teda robia tí, ktorí zanechávajú adoráciu, pretože nedosahujú v nej žiadaný „efekt“, ktorý je napokon len ľudským očakávaním a väčšinou sa pohybuje v emocionálnej rovine.
Pán a Boh nám však chce dať viac… a ak zanechávame adoráciu, o to „viac“ prichádzame.
Bližšie informácie o adorácii v našej farnosti
Ako sa môžem pridať?
– NEDEĽNÁ ADORÁCIA OD 18:00 DO 19:00: Na túto adoráciu sa netreba nikde zapisovať – stačí na ňu iba prísť a zjednotiť sa s ostatnými, ktorí sem prichádzajú na spoločnú adoráciu. Je pravidelne moderovaná a niekedy doprevádzaná organom alebo inými hudobnými nástrojmi, spevmi dospelých alebo spevmi mladých.
– DENNÁ ADORÁCIA V UTOROK A ŠTVRTOK OD 7:00 DO 18:00, VO ŠTVRTOK AJ PO VEČERNEJ SV. OMŠI DO 19:30: Na túto tichú osobnú adoráciu sa treba zapísať do tabuliek na hárky, ktoré sú na aktuálny týždeň vyložené v zadnej časti kostola na stolíku. Treba sa zapísať aspoň deň vopred, aby sme mali istotu, že kvôli bezpečnosti na každú hodinu prídu aspoň 2 osoby.
– NOČNÁ ADORÁCIA ZO ŠTVRTKU NA PIATOK PRED PRVÝM PIATKOM V MESIACI OD 18:30 DO 6:30: Ide o nočnú tichú osobnú adoráciu k ucteniu Ježiša Krista, ktorý za nás začínal trpieť práve v noci zo štvrtka na piatok. Zvlášť chceme byť s ním pred prvým piatkom v mesiaci. Túto adoráciu zabezpečuje skupina mužov z našej farnosti. Je vytvorený zoznam, do ktorého sa dá záväzne prihlásiť cez kňazov farnosti (osobne, telefonicky, e-mailom), ktorí záujemcu nasmerujú na kontaktnú osobu, aby sme mali istotu, že kvôli bezpečnosti na každú hodinu prídu aspoň 2 osoby (hlavne muži). Adorovať v tomto čase však aj bez zapísania môže prísť každý, kto chce.
Čo mám robiť po príchode do kostola?
Stačí, keď si v tichosti a s úctou pred Ježišom Kristom v Eucharistii nájdete vhodné miesto v kostole. Zapisovať sa pri príchode alebo odchode nemusíte. Počas chladnejšieho obdobia sú v kostole pripravené deky, ktoré si môžete na zohriatie požičať.
Čo ak nemôžem prísť na svoju adoračnú hodinu?
Nájdite si za seba náhradu, aby sa nestalo, že keď viacerí zapísaní na konkrétnu hodinu naraz neprídu, zostane Ježiš v Eucharistii bez úcty vystavený možnosti zneuctenia. Ak sa vám naozaj nikoho nepodarí nájsť, zavolajte nám čím skôr na uvedené číslo v časti kontakt, aby sme situáciu riešili.
Kontakt
Telefón: +421 903 982 777 (8:00 – 17:00 h – iba v pracovné dni)
E-mail: zilina.solinky@dcza.sk
V texte sú použité niektoré myšlienky C. J. Brázdu, OFM. z článku „Adorácia je čas, ktorý intenzívne venujeme Pánovi“ z Katolíckych novín.