Zamyslenie je možné vypočuť si kliknutím sem.
Potom čo sme prešli púšťou a týždeň sme strážili svoj zrak pôstom očí, nás dnes Cirkev vedie na vrch premenenia. Spolu s Petrom, Jakubom a Jánom nasledujeme Krista. Pri liturgii sa nechávame ožiariť Pánovou slávou, Cirkev nás uvádza do tajomstva, vzbudzuje v nás túžbu, posilňuje nás a pobáda k dôvere Pánovi. To všetko preto, aby sme sa vrátili do svojej každodennosti premenení skúsenosťou premenenia, pripravení sláviť Veľkú noc.
V prvom čítaní je to vrch v krajine Moria, v druhom vrch, ktorý svätý Hieronym identifikoval ako vrch Tabor, hebrejsky Har Tavor, s nadmorskou výškou 575 m, ktorý sa nachádza 17 km západne od Galilejského jazera. Tak ako Abrahám a Izák, Peter, Jakub a Ján, aj my vystupujeme na vrch, aby sme sa učili počúvať.
Sluch
Vôbec – menej – viac
Boh nám dnes z vrchu premenenia hovorí o Ježišovi: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ V druhom pôstnom týždni máme dopriať pôst svojim ušiam, aby sa nám vycibril sluch. Podobne ako tomu bolo pri pôste očí, aj tu platí princíp vôbec – menej – viac.
- Nepočúvaj vôbec. Sú veci, ktoré ako kresťania počúvať odmietame. Na veľkonočnú vigíliu pri obnove krstných sľubov slávnostne prehlásime, že sa zriekame zlého ducha, všetkých jeho skutkov a pokušení. Odmietame venovať pozornosť tomu, čo nás vedie k zlu.
- Počúvaj menej. Potom sú tu veci, ktoré je dobré vypočuť si, ale my sme pripravení zrieknuť sa dobrého, aby sme vytvorili priestor pre lepšie. Kedysi bolo dobrým zvykom v pôste zredukovať veselice, zábavy, tancovačky a veselú muziku. V pôstnom období nebývali ani svadby. Nie preto, že by niečo z toho bolo zlé. Všetko stíchlo, celá spoločnosť sa ponorila do ticha, čím sa vytvoril priestor pre načúvanie hlasu pôstneho kazateľa. To je vlastne to, čo čítame v závere Markovho opisu premenenia: „Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ Mali, čo sa týka udalostí na vrchu, stíchnuť. Nechať to všetko v sebe tak nejako uležať a dozrieť. Prehovoriť, až príde čas.
- Počúvaj viac. A potom je tu, čo počúvame počas roka málo, a teraz je čas venovať tomu viac pozornosti. Pôstne obdobie je aj časom, kedy nás Cirkev viac pobáda načúvať potrebám chudobných, biednych a tých, čo sú odstrčení na okraj. Pri svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere na Zelený štvrtok sa majú prinášať obetné dary pre chudobných. Je dobré, ak sú tie dary konkrétne, pretože sú ovocím nášho pôstneho odriekania, a zároveň sú určené pre konkrétnych ľudí z farnosti, s ich špecifickými potrebami, ktoré sme počas pôstneho obdobia objavili.
Obeta
Pôst nie je možný bez obety. A tak si musíme položiť otázku, čo sme ochotní obetovať. V prvom čítaní Abrahám putuje do krajiny Moria, aby tam obetoval Bohu svojho milovaného syna.
